Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Beuys will be Beuys

Joseph Beuys by toho roku oslávil 100. narodeniny. Pripomíname si výročie jedného z najvplyvnejších a zároveň kontroverzných umelcov 20. storočia. Kto bol a kto je dnes Beuys? Ako vnímať jeho koncepciu rozšíreného pojmu umenia a sociálnej plastiky, v ktorej sa každý môže stať aktérkou/aktérom spoločenských zmien?

Beuys wird Beuys© Eugen Korda

K 100. výročiu narodenia Josepha Beuysa

Zámerom nášho projektu nie je nostalgická spomienková oslava charizmatickej legendy postmoderny. Nechceme ani dokázať ani odmietnuť alebo prijať Beuysovu teóriu sociálnej plastiky. Uprostred aktuálnej dynamiky globálnych spoločenských procesov vnímame príležitosť vytvoriť konkrétne historické premostenie. V tomto prípade teoreticko-praktické premostenie medzi rôznymi (environmentalistickými, politickými, feministickými atď.) aspektmi Beuysovej umeleckej tvorby a súčasnou situáciou. Aby sme problematiku jednotlivých aspektov lepšie uchopili, rozhodli sme sa projekt rozdeliť do viacerých tematických oblastí.

Joseph Beuys. SOCIÁLNEUMENIE21

Joseph Beuys (12. máj 1921 – 23. január 1986) je považovaný za jedného z najvplyvnejších, ale aj kontroverzných umelcov 20. storočia. Jeho plastiky, environmenty, kresby, inštalácie, multiple, zvukové a videoinštalácie sa nachádzajú v zbierkach renomovaných múzeí. Jeho akčné umenie zo 60. a 70. rokov predstavuje východisko tým aspektom súčasného umenia, ktoré nazývame „angažovaná performativita“. Beuys spoluzakladal stranu Zelených v Nemeckej spolkovej republike aj medzinárodnú nezávislú interdisciplinárnu vzdelávaciu organizáciu Free International University for Creativity and Interdisciplinary Research (FIU), ktorá sa pokúšala prekročiť horizont numerus clausus. FIU sa považuje za priekopnícky projekt, po ktorom nasledovali vzdelávacie organizácie ako „Cátedra Arte de Conducta“, ktorú založila kubánska performerka a aktivistka Tania Bruguera, alebo School of Resistance (Škola vzdoru) v mestskom divadle v belgickom Gente. Beuys integroval pedagogickú činnosť do procesu umeleckej tvorby. Umenie ako učenie a učenie ako umenie sa stalo predpokladom formovania plastickej demokratickej spoločnosti. Svoju sociálnu filozofiu postavil na koncepcii „rozšíreného pojmu umenia“ a „sociálnej plastiky“, pričom sa stretol s veľkým záujmom aj radikálnym odmietaním. Často ho označujú za najvýraznejšiu osobnosť postmoderny a najvýznamnejšieho nemeckého umelca po Albrechtovi Dürerovi. No jeho tvorba aj socio-politické angažmán boli v priebehu uplynulých desaťročí neraz podrobené tvrdej kritike.
 
Aj keď Beuys nebol explicitný feminista, v jeho príspevkoch zo 60. a 70. rokov, predovšetkým v jeho požiadavke absolútnej rovnoprávnosti (hlavne na documente 5 a 6), môžeme nájsť konkrétne ideové súvislosti napríklad s niektorými eko-feministickými tendenciami. Vytváranie takýchto paralel samozrejme vyžaduje kritické preskúmanie a prehodnotenie, ale historické premostenie v našom prípade znie: od documenty 5 ubehlo takmer 50 rokov a kde sa nachádzame dnes? Pozrime sa na situáciu v Konžskej demokratickej republike. Pozrime sa na situáciu v Poľsku či na Slovensku. Odpoveďou na tieto otázky je výrok veľmi podobný výroku Valie Export a Elfriede Jelinek: znova sa to obracia proti ženám. Na jednej strane pozorujeme drastické násilie na ženách, ktoré sa manifestuje fyzicky a psychicky. Na druhej strane pozorujeme politickú a právnu agresiu proti ženám, ktorá sa manifestuje komunikatívne. Obidve manifestácie sú len dvomi stranami jednej mince: totiž kulturalisticky podmienenej, naturalizovanej genderovej asymetrie, spojenej s postupným oddemokratizovávaním spoločnosti.
Keďže žijeme v globálnom hospodárskom systéme, bude sa časť projektu zaoberať mimoeurópskou problematikou, ktorá však s Európou veľmi úzko súvisí. Inšpirovaní výrokom Mila Raua („Globálne hospodárstvo potrebuje globálne akčné umenie“), zameriame našu pozornosť na tie umelecké formy a stratégie, ktoré sú aktívne mimo Európy. Globalizácia implikuje celoplanetárnu reciprocitu, inými slovami: sústavne dochádza k paralelným vzájomným pôsobeniam medzi všetkými časťami jednej svetovej spoločnosti. Žiadna sociálna, hospodárska, politická, právna alebo ekonomická operácia nepôsobí len lokálne, ale zanecháva globálne stopy. Tieto dimenzie globalizácie tematizoval Beuys na documente 6. Cirkulujúci environment Medová pumpa na pracovisku (Honigpumpe am Arbeitsplatz, Kassel, 1977) bol sprevádzaný 100 dňovým „svetovým seminárom“ (organizovaným FIU), na ktorom sa podieľali rozličné disidentky/disidenti, systémové kritičky/kritici a aktivistky/aktivisti z mnohých krajín. Tak sa mohol napríklad Milan Horáček, disident z Charty 77 z vtedajšieho komunistického Československa, stretnúť s exilovým divadlom pantomímy Glorie Romovej a Pancha Moralesa z Čile a tiež s jamajskou feministickou aktivistkou Veronicou Lovindeer z „Minority Arts Association“. Prítomný bol aj umelec a filmár Georges Levantis, ktorý sa vo svojich filmoch v 70. rokoch zaoberal problematikou utečencov na svetových moriach. Medová pumpa na pracovisku predstavuje určitú modelovú formu, komunikatívnu štruktúru, v rámci ktorej pred takmer päťdesiatimi rokmi spracovávali medzinárodné aktérky/aktéri témy, ktoré dnes dôverne poznáme. Boli to napríklad: jadrová energia a jej alternatívy, okrajové časti Európy, regionálna politika, médiá a manipulácia, základné ľudské práva, rovnoprávnosť, urbánny úpadok a inštitucionalizovanie, migrácia, násilie a postoj k násiliu, národný a medzinárodný terorizmus, práca a nezamestnanosť atď. Vychádzajúc z idey tohto „svetového workshopu“, obrátime našu pozornosť v druhej sekcii na vnútroeurópske umelecké pozície a stratégie, aby sme tým uzavreli polkruh mimoeurópskych intervencií kruhom globálnym.
Tlak informácií o stave eko-systémov, čím ďalej tým horúcejšia situácia „climate change“, neefektívnosť medzinárodných zmlúv, stručne: komplexita okolitého prostredia prerastá nemohúcnosť našich systémových riešení a komunikácie. Pokiaľ v Beuysovej tvorbe nachádzame aspekt, ktorý treba aktualizovať, tak je to určite jeho environmentalistické angažmán. Nielen projekt 7000 dubov – zalesňovanie mesta miesto mestskej samosprávy (documenta 7 – 8, Kassel 1982-86), ale aj Beuysove tematizovanie problematiky včelstva – v súčasnosti jedného z najohrozenejších druhov – z neho robia do istej miery pilotného „environmentálneho umelca“. Nakoľko si však myslíme, že siedmymi tisícmi stromov bol v Kasseli zasadený dostatočne objemný umelecký signál smerom k verejnosti, do nášho projektu tentokrát neprizveme „environmentálnych umelcov“, ale „environmentálnych aktivistov“, ktorí pracujú v lokálnom teréne a bojujú s nehoráznym porušovaním zákonov o ochrane prírody. Týmto gestom chceme akcentovať otázku, nakoľko vie byť dnes angažované umenie efektívne v teréne špecializovaných problémov, alebo nakoľko by malo agendu prenechať špecialistom.
Považujeme za dôležité dať priestor aj teoretickému spracovaniu. Súčasťou tejto sekcie budú prednášky nielen na tému „Beuys“, ale tiež o lokálnych súvislostiach, akými boli napríklad Fluxus a Happening v Československu. Súčasne sa pokúsime aktualizovať fenomén tzv. „Action Teaching“ tým, že pozveme súčasné autorky/autorov, ktoré/í sa zaoberajú nielen s „Lecture Performance“, ale tiež s problémom súčasného socio-angažovaného umenia. Veľmi dôležitou súčasťou bude tematizovanie tzv. „estetizovania spoločnosti“, ktoré so sebou prináša problémy ako „ekonomizovanie umenia“ či „ekonomizovanie kreativity“. S tým prirodzene súvisia rozsiahle problémy, ako napríklad vzťah trhu s umením s umeleckým systémom atď. Praktické zhustenie idey tohto projektu sme sa rozhodli prenechať bieloruským performerkám/performerom a aktivistkám/aktivistom, takže (nielen) slovenské publikum sa môže tešiť na umelecké vystúpenie ľudí, pochádzajúcich z krajiny, v ktorej je porušovanie základných ľudských práv a útoky na ľudskú dôstojnosť na dennom poriadku.

Aktualizovanie miesto nostalgického oslavovania

To implikuje mnoho otázok. Ako vyzerá sociálne umenie dnes? Aké stratégie používa angažované, aktivistické, politické umenie v 21. storočí? Alebo: je to vôbec ešte umenie? Môže byť umenie skutočne sociálne účinné? Môže byť sociálne relevantné? Nebolo by lepšie všetko prenechať politicky organizovanému aktivizmu? Nespočívala by potom úloha umenia skôr v senzibilizovaní sociálneho publika, ktoré je často, vzhľadom k množstvu nových, iritujúcich ideí zo strany aktivizmu, bezradné? Alebo obidva aspekty spoločne?
 
Ideový obsah a štruktúru celého projektu Vám počas otvorenia 18.2.2021 priblížia vo vzájomnej diskusii Martin Hodoň, Michal Hvorecký a Robo Švarc.

Oslovení hostia:
Alice Koubová, CZ (filozofka), Florian Malzacher D (kurátor, autor, dramaturg), Milo Rau , CH (divadelný a filmový režisér), Claudia Schmid, D (režisérka), Pavlína Morganová, CZ (kunsthistorička a kurátorka), Olia Sosnovskaya, BY (umelkyňa, vedkyňa a producentka) a iní.


Umelci a umelkyne


Články k téme

Mediálny partner

Flash Art ©Flash Art

Partneri

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 
Supported using public funding by Slovak Arts Council. 


FPU © FPU