Salzburg
Michael Zichy, Filozof
Von Michael Zichy
Čo pre vás symbolizuje aktuálna pandémia?
Situáciu pre mňa vystihuje celý prúd vizuálnych obrazov, a tri zvlášť. Celkom na začiatku surreálny pohľad na prázdne ulice a námestia miest, inokedy preplnených turistami, čo šlo ruka v ruke s nádejným vydýchnutím a s naivnou vďačnosťou za vynútenú prestávku v slepom besnení každodennosti. Netrvalo dlho a pohľad prekryli zábery na vojenské nákladiaky, ktoré z Bergama v kolónach prevážali mŕtvych do krematórií. A napokon celkom osobný pohľad na aplikáciu WhatsApp v smartfóne, či som dostal novú správu od najlepšieho priateľa, ktorý na jednotke intenzívnej starostlivosti bojuje o život. Tento obraz nepatril do surreálna a jasne pripomenul, ako reálne vníma krízu každý, kto pre ňu prišiel o zamestnanie alebo sa dokonca ocitol v ohrození života. Obraz mi do hlavy definitívne vtĺkol nemilosrdnú skutočnosť choroby.
Ako podľa vás pandémia zmení svet? Aké dlhodobé dôsledky krízy očakávate?
Dlhodobé prognózy považujem vždy – a vo výnimočnom prípade korony to platí dvojnásobne – za problematické. No aj keď hrozí, že trafím vedľa, dovolím si nasledovnú predpoveď: koronavírus a kríza s ním spojená odhalili globálne prepojený ekonomický systém ako zastaviteľný a zraniteľný. Štáty sa veľmi zadlžia a vrátia sa k národným hraniciam, občania budú trpieť väčšou neistotou a existenciálnym ohrozením a dostanú sa pod silný psychický tlak.
Zároveň sa však ukázalo, že štáty a spoločnosti dokážu rozvážne a spoločne čeliť ozaj veľkým výzvam. Ako po každom zlomovom zážitku aj po tomto hádam pochopíme, že sa už nedá pokračovať tak, ako sme žili doteraz. Predpokladám, že – keď sa raz kríza skončí – po fáze hospodárskej obnovy a zdanlivej jednoty lídrov príde k zostreniu politických a sociálnych konfliktov, a neprekvapilo by ma ani, keby nastali drsné prevraty. A to najmenej z troch dôvodov.
Po prvé: musia sa rozdeliť bremená, miliardové záchranné balíčky, ktoré občanom prisľúbili vlády po celom svete. To nepôjde bez sporov a bojov. Kto musí platiť a kto nie? Všetci, ktorí sa doteraz ľahučko vyhýbali svojej (aj daňovej) zodpovednosti, už nebudú všeobecne prijímaní s takým pochopením.
Po druhé: musia sa pretvoriť ekonomické a zdravotnícke systémy, aby sa zvýšila ich odolnosť. Ktorý štát si ešte dovolí čakať na budúcu krízu nepripravený a pri dôležitých produktoch sa uspokojí s dovozom? Aj pri tejto téme očakávam búrlivé diskusie. Ako si spoločnosť cení vlastný systém pripravený na pandémiu a iné katastrofy?
A po tretie: zásadné ochranné opatrenia, ktorými štáty na koronavírus reagovali, jasne ukázali, čo všetko je možné – v pozitívnom i negatívnom zmysle: ľudia disciplinovane prijímajú aj dosiaľ nepredstaviteľné obmedzenia, bez odporu sa podriadia a mnohí dokonca vítajú štátne sledovanie, lietadlá stoja na letiskách, vzduch je čistejší, zažívame nečakanú medziľudskú aj medzinárodnú solidaritu, štáty bez podmienok rozdeľujú občanom peniaze a (nestabilné) demokracie sa pretvárajú na diktatúry a tak ďalej.
To nám pripomína, čo všetko nepredstaviteľné sa ukázalo možné. A mohlo by to viesť aj k tomu, že sa politické a sociálne požiadavky stanú radikálnejšími a alternatívy získajú silnejšie zastúpenie, takže vzrastie tlak a volanie po zmene. Chabé výhovorky, ktoré dosiaľ bránili presadiť účinné opatrenia proti desivej klimatickej katastrofe, proti ničeniu životného prostredia či sociálnym nespravodlivostiam – nič také sa údajne nedá, lebo je to pridrahé, príliš náročné, nerealistické – teraz vyznievajú smiešne.
Očakávam taktiež väčšie pochopenie faktu, že boj proti kríze umožnil štát, nie voľný trh. Neoliberálna dogma, ktorá v mnohých krajinách zničila zdravotníctvo a spustila krízu, sa azda načas skončila. Novú éru by mohla charakterizovať triezva dôvera v štát.
Dúfam, že nové uvedomenie si, čo všetko spolu dokážeme, zostane úzko spojené s tým, čo kríza takisto priniesla – novú vážnosť a odmietnutie „blbej“ nálady v polike. Azda občania v existenciálnom ohrození začnú hodnotiť politikov inak. Možno to napokon povedie k tomu, že populisti – donedávna vnímaní ako najväčšie nebezpečenstvo dneška – budú konečne rozpoznaní ako nebezpeční klamári a nahí šašovia.
Čo vám dodáva nádej?
Z niektorých kríz ľudstvo naozaj vyšlo múdrejšie. Aj skúsenosť s koronou má tri vlastnosti, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou prispejú k tomu, že sa poučíme.
- Ide o celosvetovú kolektívnu skúsenosť rovnakého ohrozenia: z toho sa rodí pocit spolupatričnosti, silnie empatia a solidarita.
- Kríza priniesla zásadné narušenie, zlom; zničila každodennú rutinu, búrala zaužívané myšlienkové stereotypy a vyžadovala od ľudí novú orientáciu v myslení a konaní. To inšpiruje intelektuálnu flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam.
- Krízu jedného dňa prekonáme. Nadobudneme pocit, že sme niečo spoločne dokázali, čo nás vytrhne z pasivity a povzbudí nás, aby sme sa pustili do ďalších veľkých výziev.