The Gift That Keeps on Giving

The Gift That Keeps on Giving ©Eugen Korda

Séria prednášok Goetheho inštitútu v Bratislave, kurátor Lukáš Likavčan


Francúzsky filozof Georges Bataille vo svojej knihe Prekliaty podiel (1949) slávne poznamenal: "V tomto prípade ide o dar: "V súčasných podmienkach sa všetko sprisahalo, aby zastrelo základný pohyb, ktorý smeruje k obnoveniu funkcie bohatstva, k darovaniu, k mrhaniu bez protislužby." Jeho vízia bola všeobecnou ekonomikou, skúmaním ľudskej hospodárskej činnosti v oveľa širšom, ekologickom rámci. Naznačuje, že v rozpore so základnými predpokladmi (neo)klasickej ekonómie nie je štandardným stavom vecí v planetárnom prostredí materiálny alebo energetický nedostatok, ale skôr všadeprítomný nadbytok - "luxusné plytvanie energiou v každej podobe", ktoré sa prejavujú v bujnej architektúre zložitých organických telies alebo v neprestávajúcej darcovskej činnosti Slnka (ktoré bombarduje planétu vysokoenergetickými časticami tak intenzívne, že ľudská ekonomika bola doteraz schopná využiť len zlomok tohto "daru, ktorý sa stále rozdáva"). Inými slovami, nedostatok je umelý: je funkciou neschopnosti plne využiť planetárne bohatstvo.
 

Takáto perspektíva sa podobá niektorým raným neolitickým reverzným utópiám. Stačí si vziať príklad knihy Jamesa C. Scotta Against the Grain (2017), ktorá spopularizovala predstavu, že prijatie poľnohospodárstva ako hlavného zdroja živín a spoločenskej obživy išlo ruka v ruke s centralizáciou moci v štruktúrach raných mestských štátov v Úrodnom polmesiaci. To, čo Scott nazýva "obilný komplex", slúži ako základný modul novej spoločenskej organizácie, ktorá využíva domestikáciu rastlín a zvierat a vedie k opusteniu oportunistického spôsobu života charakteristického pre rané neolitické komunity - spôsobu života, ktorý sa spoliehal na viaceré siete obživy vrátane lovu, zberu potravy alebo rybolovu, teda bez uprednostňovania poľnohospodárskeho spôsobu výroby, ako tomu bolo v mestských štátoch ako Ur, Uruk alebo Babylon. Rané neolitické spoločenstvá sú tiež projekčnými plochami pre utopické sociálne predstavy, od anarchoprimitivizmu až po chápanie darovania ako prvotného ekonomického vzťahu Kojina Karataniho, ktoré sú príkladom praktík "každodenného komunizmu" konceptualizovaného antropológmi, ako sú Marcel Mauss alebo David Graeber.


AmbíciE Cyklu

Ambíciou prednáškového cyklu Goetheho inštitútu v Bratislave The Gift That Keep on Giving je skúmať výmenu darov ako latentný prísľub budúcej postkapitalistickej ekonomiky, prispôsobený podmienkam 21. storočia v hlbokej spätosti človeka s planetárnou realitou. Hoci posledné desaťročia zaznamenali obrovský intelektuálny rozvoj, pokiaľ ide o historickú, politickú a ekologickú konceptualizáciu tohto prepojenia, jeho ekonomické základy zostávajú nejasné. Jedna vec však je istá: realita neskorokapitalistickej ekonomiky platforiem, ktorá sa otvára smerom k rôznym postkapitalistickým budúcnostiam zahŕňajúcim nové modely vykorisťovania, ako aj modely planetárnej spolupráce. Môže si za takýchto okolností ľudstvo ako biologický druh darovať ten najštedrejší zo všetkých darov, ktorých sa zdá byť schopné – dar spravodlivej, dôstojnej, autonómnej a spoločnej existencie?

Publikum a otázky

Goethe-Institut na Slovensku podľa svojej definície podporuje rozvoj kultúrnych postupov v najširšom zmysle slova, ktoré zahŕňajú súčasné vizuálne a performatívne umenie, dizajn, architektúru či digitálne médiá. Séria Dar, ktorý stále dáva chápe pracovníkov v týchto oblastiach ako aktérov vytvárania budúcej ekonomiky daru a spolupráce. Keďže myšlienku "ekonomiky zdieľania" si do veľkej miery monopolizovali korporátne digitálne platformy, je potrebné prehodnotiť inštitucionálny rámec kultúrnych praktík tak, aby poukazoval za hranice spolupráce a výmeny darov len ako adaptácie na neisté podmienky a aby z oboch pojmov nerobil alibi inštitucionalizovanej ekonomickej úspornosti. Tým sa do popredia dostávajú niektoré zásadné otázky: Aké koncepty a nástroje potrebujú kultúrne inštitúcie a pracovníci, aby mohli pôsobiť prefiguratívne pri vývoji nových ekonomických modelov? Aké paradigmy takéhoto konania sú k dispozícii v rôznych geografických, historických a kultúrnych kontextoch?

Celkový obraz

Vznikajúci celkový obraz, ktorý séria poskytuje, je planetárny a zároveň má široký záber. Vyzýva k väčšej integrácii heterodoxného ekonomického myslenia do vzdelávania kultúrnych pracovníkov a do ich inštitucionálnej praxe. Za týmto účelom sleduje séria súlad medzi poznatkami teoretikov, antropológov, ekonómov, ako aj kultúrnych organizátorov, ktoré spoločne zachytávajú to, čo možno vyjadriť pôvabným, zloženým nemeckým výrazom Gelingensbedingungen - krajinu podmienok možností prefiguratívneho snaženia. Keď sa nám táto krajina odvíja pred očami, možno dokonca zistíme, že tieto podmienky možnosti tu už boli veľmi dlho, možno dokonca od začiatku počítania času.

Podujatia

Všetky podujatia sa konajú v angličtine online cez Zoom

Podujatie č. 1: Kedy dar nie je darom?
x 9. júna 2022 x - Podujatie sa prekladá na neskorší termín
Online prednášky Victorie Ivanovej, Moderuje Lukáš Likavčan

Anotácia: "When is a gift not a gift?" (Kedy dar nie je darom?) - pýta sa barón Harkonnen v nedávnej filmovej inkarnácii románu Franka Herberta "Duna". Cieľom prvého stretnutia v rámci tohto cyklu podujatí je pochopiť stav ekonomiky daru v súčasnosti, ktorá osciluje medzi ľudovou ekonomikou svojpomoci na jednej strane a naratívmi, ktoré si privlastňujú ekonomiky platforiem (v dobrom i zlom) na strane druhej. Naši hostia sa zamerajú na organizáciu ekonomík daru v kontexte umeleckých inštitúcií a praktík obživy vo východnej Európe.

Podujatie č. 2: Stoffwechsel
14. Júna 2022
Online prednášky Evy Fraňkovej, Lukáša Senfta a Rafaela Moscardiho Pedroso, Moderuje Lukáš Likavčan

Anotácia: V nemčine "Stoffwechsel" znamená doslova "materiálna výmena" a do slovenčiny sa často prekladá ako "metabolizmus". Toto podujatie sa bude zaoberať dvoma pohľadmi na konotácie výmeny a metabolizmu s cieľom vybudovať teoretické základy, ktoré vedú k oceneniu viac ako ľudskej ekonomiky. Uvidíme, ako pristupovať k ekonomike nadania z pohľadu knihy Kojina Karataniho "Štruktúra svetových dejín" (2011), a oboznámime sa aj so súčasnými perspektívami sociálno-ekonomického metabolizmu v ekologickej ekonómii. Zoom link

Podujatie č. 3: Komunizmus prichádza ako dar
október 2022
Online rozhovor TBA, Moderuje Lukáš Likavčan

Anotácia: Komunizmus prichádza ako dar: Eschatológia svetonázorovej perspektívy Kojina Karataniho spočíva v prísľube ekonomiky daru, ktorá príde, druhého príchodu komunizmu, ktorý predbehne a prekoná všetky predchádzajúce spôsoby výmeny. Otvorenou otázkou zostáva: Aká platforma alebo médium môže uľahčiť tento ekonomický prechod?

PODUJATIE Č. 4: Planetárna štedrosť ~ umelá štedrosť
November 2022, Moderuje Lukáš Likavčan

Zhrnutie Lukáša Likavčana, sprevádzané audiovizuálnym dielom Saheja Rahala Anotácia: Záverečné podujatie "Dar, ktorý sa stále dáva" uzavrie komentár kurátora Lukáša Likavčana, ktorý syntetizuje intelektuálne nitky uplynulých zasadnutí do filozofického konceptu Planetary, ktorý predstavuje generický priestor metabolickej výmeny. Tento komentár bude sprevádzať audiovizuálne dielo Saheja Rahala.
 

Biografie

Lukáš Likavčan © Romana Drdova

Lukáš Likavčan (SK)

Lukáš Likavčan je filozof zameraný na technológie, ekológiu a vizuálne kultúry. Vyštudoval filozofiu a získal doktorát z environmentálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne v Českej republike. V septembri 2022 nastupuje na NYU v Šanghaji ako postdoktorand v rámci programu Global Perspective on Society. V minulosti pôsobil na Wirtschaftsuniversität Wien, The Hong Kong Polytechnic University, Strelka Institute for Media, Design and Architecture, Academy of Fine Arts and Design v Bratislave, FAMU v Prahe a BAK, basis voor actuele kunst, Utrecht. Likavčan je členom pražského kolektívu Display - Združenie pre výskum a kolektívnu prax a autorom knihy Introduction to Comparative Planetology (Strelka Press, 2019). Viac informácií nájdete na likavcan.com.
 


Rafael Pedroso ©Rafael Pedroso

Rafael Pedroso (BR)

Rafael Pedroso je brazílsky nezávislý vedec. Vyštudoval medzinárodné vzťahy na PUC-Rio a jeho diplomová práca sa zameriava na čítanie Marxa v antropocéne prostredníctvom prepojenia marxistickej ekológie a teórie médií. V súčasnosti dokončuje certifikát z kritickej filozofie v The New Centre for Research & Practice, kde aj pracuje. Jeho záujmy sa točia okolo politickej ekonómie, ekológie, technológií a politického experimentu. Angažuje sa vo viacerých paraakademických inštitúciách a skupinách, ako napríklad The New Centre for Research & Practice, Subset for Theoretical Practice a GTEC (Study Group on the Philosophy and History of Technology) v Brazílii.
 


Eva Fraňková © Eva Fraňková

Eva Fraňková (CZ)

Eva Fraňková pôsobí ako odborná asistentka na Katedre environmentálnych štúdií (Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, ČR). Vyštudovala biológiu v Českých Budějoviciach (Bc.) a environmentálne humanitné vedy (magisterské a doktorandské štúdium) v Brne. Medzi jej dlhodobé výskumné záujmy patria alternatívne ekonomické postupy, eko-sociálne podniky, lokalizácia a koncept udržateľného degrowthu. Venuje sa výskumu materiálových, energetických a peňažných tokov súvisiacich s lokálnou produkciou potravín na ekologických farmách, ako aj alternatívnym ekonomickým praktikám a sociálnym podnikom v Českej republike. V súčasnosti väčšinu svojho pracovného času venuje konceptu degrowth.
 


Lukáš Senft ©Anna Kasíková

Lukáš Senft (CZ)

Lukáš Senft (1990), esejista, antropológ. Študoval dokumentárny film na FAMU a religionistiku, antropológiu a filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval ako redaktor a publicista v Deníku Referendum. V roku 2017 získal za svoje stĺpčeky ocenenie pre najlepšieho českého novinára do 33 rokov. V roku 2019 vydal antológiu esejí Znovu objaviť Zemi zaoberajúcu sa klimatickou a ekologickou krízou. V súčasnosti je redaktorom esejistickej rubriky v literárnom časopise Tvar a vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. V roku 2020 získal cenu Českej asociácie pre sociálnu antropológiu za prácu o návrate vlkov do českej krajiny. V súčasnosti študuje v rámci doktorandského programu na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej. Vo svojom doktorandskom výskume využíva viacdruhovú etnografiu a zaoberá sa českým hubárstvom a zapojením húb do českej potravinárskej výroby a hospodárskych a zdravotných praktík.
 


Victoria Ivanova ©Victoria Ivanova

Victoria Ivanova (UA)

Victoria Ivanova je kurátorka, výskumníčka a spisovateľka pôsobiaca v Londýne. V minulosti pôsobila v oblasti ľudských práv a v roku 2010 spoluzaložila multidisciplinárnu kultúrnu platformu v Donecku na Ukrajine, ktorá kriticky skúmala priesečníky medzi aktivizmom, vzdelávaním a umeleckým výskumom. Ivanová je jednou zo zakladajúcich členov platformy Real Flow, ktorá sa zaoberá výskumom a vývojom v oblasti socializácie financií. Jej prax je do veľkej miery založená na systémovej analýze a jej záujme o infraštruktúry ako mechanizmy na formovanie a (re)produkciu sociálno-ekonomickej a politickej reality. V súčasnosti sa venuje výskumu technologických inovácií a financializácie v kontexte súčasného umenia a možnostiam nových technologických infraštruktúr pri testovaní postvestfálskych modelov občianstva.