Séria prednášok Goetheho inštitútu v Bratislave, kurátor Lukáš Likavčan
Francúzsky filozof Georges Bataille v eseji La part maudite (Prekliata časť, 1949) slávne poznamenal: "V súčasných podmienkach sa všetko sprisahalo, aby zastrelo základný pohyb, ktorý smeruje k obnoveniu funkcie bohatstva, k darovaniu, k mrhaniu bez protislužby." Jeho vízia bola víziou všeobecnej ekonómie, skúmania ľudskej hospodárskej činnosti v oveľa širšom, ekologickom rámci. Naznačuje, že v rozpore so základnými predpokladmi (neo)klasickej ekonómie nie je štandardným stavom vecí v planetárnom prostredí materiálny alebo energetický nedostatok, ale skôr všadeprítomný nadbytok - "luxusné plytvanie energiou v každej podobe", ktoré sa prejavujú v bujnej architektúre zložitých organických telies alebo v neprestávajúcej darcovskej činnosti Slnka (ktoré bombarduje planétu vysokoenergetickými časticami tak intenzívne, že ľudská ekonomika bola doteraz schopná využiť len zlomok tohto "daru, ktorý sa stále rozdáva"). Inými slovami, nedostatok je umelý: je funkciou neschopnosti plne využiť planetárne bohatstvo.
Takáto perspektíva sa podobá niektorým raným neolitickým reverzným utópiám. Stačí si vziať príklad knihy Jamesa C. Scotta Against the Grain (2017), ktorá spopularizovala predstavu, že prijatie poľnohospodárstva ako hlavného zdroja živín a spoločenskej obživy išlo ruka v ruke s centralizáciou moci v štruktúrach raných mestských štátov v Úrodnom polmesiaci. To, čo Scott nazýva "obilný komplex", slúži ako základný modul novej spoločenskej organizácie, ktorá využíva domestikáciu rastlín a zvierat a vedie k opusteniu oportunistického spôsobu života charakteristického pre rané neolitické komunity - spôsobu života, ktorý sa spoliehal na viaceré siete obživy vrátane lovu, zberu potravy alebo rybolovu, teda bez uprednostňovania poľnohospodárskeho spôsobu výroby, ako tomu bolo v mestských štátoch ako Ur, Uruk alebo Babylon. Rané neolitické spoločenstvá sú tiež projekčnými plochami pre utopické sociálne predstavy, od anarchoprimitivizmu až po chápanie darovania ako prvotného ekonomického vzťahu Kojina Karataniho, ktoré sú príkladom praktík "každodenného komunizmu" konceptualizovaného antropológmi ako Marcel Mauss alebo David Graeber.
AmbíciE Cyklu
Ambíciou prednáškového cyklu Goetheho inštitútu v Bratislave The Gift That Keep on Giving je skúmať výmenu darov ako latentný prísľub budúcej postkapitalistickej ekonomiky, prispôsobený podmienkam 21. storočia v hlbokej spätosti človeka s planetárnou realitou. Hoci posledné desaťročia zaznamenali obrovský intelektuálny rozvoj, pokiaľ ide o historickú, politickú a ekologickú konceptualizáciu tohto prepojenia, jeho ekonomické základy zostávajú nejasné. Jedno je však isté: realita neskorokapitalistickej ekonomiky platforiem sa otvára smerom k rôznym postkapitalistickým budúcnostiam zahŕňajúcim nové modely vykorisťovania, ako aj modely planetárnej spolupráce. Môže si za takýchto okolností ľudstvo ako biologický druh darovať ten najštedrejší zo všetkých darov, ktorých sa zdá byť schopné, dar spravodlivej, dôstojnej, autonómnej a spoločnej existencie?
Publikum a otázky
Goethe-Institut na Slovensku podľa svojej definície podporuje rozvoj kultúrnych postupov v najširšom zmysle slova, ktoré zahŕňajú súčasné vizuálne a performatívne umenie, dizajn, architektúru alebo digitálne médiá. Séria Dar, ktorý stále dáva chápe pracovníkov v týchto oblastiach ako aktérov vytvárania budúcej ekonomiky daru a spolupráce. Keďže myšlienku "ekonomiky zdieľania" si do veľkej miery monopolizovali korporátne digitálne platformy, je potrebné prehodnotiť inštitucionálny rámec kultúrnych praktík tak, aby poukazoval za hranice spolupráce a výmeny darov len ako adaptácie na neisté podmienky a aby z oboch pojmov nerobil alibi inštitucionalizovanej ekonomickej úspornosti. Tým sa do popredia dostávajú niektoré zásadné otázky: Aké koncepty a nástroje potrebujú kultúrne inštitúcie a pracovníci, aby mohli pôsobiť prefiguratívne pri vývoji nových ekonomických modelov? Aké paradigmy takéhoto konania sú k dispozícii v rôznych geografických, historických a kultúrnych kontextoch?
BIG PICTURE
Vznikajúci obraz, ktorý séria poskytuje, je svojím rozsahom planetárny a zároveň situovaný. Prihovára sa za väčšiu integráciu heterodoxného ekonomického myslenia do vzdelávania kultúrnych pracovníkov a do ich inštitucionálnej praxe. S týmto cieľom sleduje séria súlad medzi poznatkami teoretikov, antropológov, ekonómov, ako aj kultúrnych organizátorov, ktoré spoločne zachytávajú to, čo možno vyjadriť pôvabným, zloženým nemeckým výrazom Gelingensbedingungen - krajinu podmienok možnosti prefiguratívneho snaženia. Keď sa nám táto krajina odvíja pred očami, možno dokonca zistíme, že tieto podmienky možnosti tu už boli veľmi dlho, možno dokonca od začiatku počítania času.
Podujatia
Všetky podujatia sa konajú v angličtine online cez Zoom
Podujatie #1: Stoffwechsel
14. júna 2022, 17.00
Online prednášky: Eva Fraňková, Rafael Moscardi Pedroso a Lukáš Senft
Anotácia: Na podujatí sa zúčastnia zástupcovia z rôznych krajín sveta, napr: V nemčine "Stoffwechsel" znamená doslova "látková výmena" a do slovenčiny sa často prekladá ako "metabolizmus". Toto podujatie sa bude zaoberať dvoma pohľadmi na konotácie výmeny a metabolizmu s cieľom vybudovať teoretické základy, ktoré vedú k oceneniu viac ako ľudskej ekonomiky. Uvidíme, ako pristupovať k ekonomike daru z pohľadu knihy Kojina Karataniho "Štruktúra svetových dejín" (2011), a oboznámime sa aj so súčasnými perspektívami sociálno-ekonomického metabolizmu v ekologickej ekonómii, ako aj s antropológiou ekonomík daru vo východnej Európe.
Online diskusia s kolektívom Black Swan (Laura Lotti, Penny Rafferty, Calum Bowden, Leïth Benkhedda).
Anotácia: Eschatológia svetonázorovej perspektívy Kojina Karataniho spočíva v prísľube budúcej ekonomiky daru, druhého príchodu komunitného spôsobu ľudskej existencie, ktorý predbehne a prekoná všetky predchádzajúce spôsoby výmeny. Otvorenou otázkou zostáva: Aká platforma alebo médium môže uľahčiť tento druh komunitnej ekonomiky? Spolu s kolektívom Black Swan budeme diskutovať a testovať ich návrhy technologických protokolov na implementáciu alternatívnej ekonomiky daru do umeleckej tvorby.
Podujatie #3: When Is Gift Not a Gift / Kedy dar nie je darom?
NOvember 2022
Online rozhovor s Victoriou Ivanovou
Anotácia: V nadväznosti na naše predchádzajúce zaoberanie sa protokolmi pre ekonomiky daru sa na tomto stretnutí budeme venovať inštitucionálnym aspektom alternatívnych ekonomických modelov v kontexte sveta umenia. Naratívy ekonomiky daru dnes oscilujú medzi DYI étosom na jednej strane a korporátnym zajatím na strane druhej. Aby sme lepšie pochopili potenciály daru pre kultúrny sektor, Victoria Ivanova z platformy Serpentine R&D bude diskutovať a demonštrovať ich úsilie o vytvorenie budúcich inštitucionálnych ekológií okolo neortodoxných ekonomických modelov.
PODUJATIE #4
Január 2023
Záverečné podujatie "The Gift That Keeps on Giving" uzavrie komentár kurátora Lukáša Likavčana, ktorý syntetizuje intelektuálne vlákna uplynulých diskusií do filozofického konceptu Planetárneho, ktorý predstavuje všeobecný priestor metabolickej výmeny. Tento komentár bude sprevádzať audiovizuálne dielo Saheja Rahala.
Lukáš Likavčan je filozof zameraný na technológie, ekológiu a vizuálne kultúry. Vyštudoval filozofiu a získal doktorát z environmentálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne v Českej republike. V septembri 2022 nastupuje na NYU v Šanghaji ako postdoktorand v rámci programu Global Perspective on Society. V minulosti pôsobil na Wirtschaftsuniversität Wien, The Hong Kong Polytechnic University, Strelka Institute for Media, Design and Architecture, Academy of Fine Arts and Design v Bratislave, FAMU v Prahe a BAK, basis voor actuele kunst, Utrecht. Likavčan je členom pražského kolektívu Display - Združenie pre výskum a kolektívnu prax a autorom knihy Introduction to Comparative Planetology (Strelka Press, 2019). Viac informácií nájdete na likavcan.com.
Rafael Pedroso je brazílsky nezávislý vedec. Vyštudoval medzinárodné vzťahy na PUC-Rio a jeho diplomová práca sa zameriava na čítanie Marxa v antropocéne prostredníctvom prepojenia marxistickej ekológie a teórie médií. V súčasnosti dokončuje certifikát z kritickej filozofie v The New Centre for Research & Practice, kde aj pracuje. Jeho záujmy sa točia okolo politickej ekonómie, ekológie, technológií a politického experimentu. Angažuje sa vo viacerých paraakademických inštitúciách a skupinách, ako napríklad The New Centre for Research & Practice, Subset for Theoretical Practice a GTEC (Study Group on the Philosophy and History of Technology) v Brazílii.
Eva Fraňková pôsobí ako odborná asistentka na Katedre environmentálnych štúdií (Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, ČR). Vyštudovala biológiu v Českých Budějoviciach (Bc.) a environmentálne humanitné vedy (magisterské a doktorandské štúdium) v Brne. Medzi jej dlhodobé výskumné záujmy patria alternatívne ekonomické postupy, eko-sociálne podniky, lokalizácia a koncept udržateľného degrowthu. Venuje sa výskumu materiálových, energetických a peňažných tokov súvisiacich s lokálnou produkciou potravín na ekologických farmách, ako aj alternatívnym ekonomickým praktikám a sociálnym podnikom v Českej republike. V súčasnosti väčšinu svojho pracovného času venuje konceptu degrowth.
Lukáš Senft (1990), esejista, antropológ. Študoval dokumentárny film na FAMU a religionistiku, antropológiu a filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval ako redaktor a publicista v Deníku Referendum. V roku 2017 získal za svoje stĺpčeky ocenenie pre najlepšieho českého novinára do 33 rokov. V roku 2019 vydal antológiu esejí Znovu objaviť Zemi zaoberajúcu sa klimatickou a ekologickou krízou. V súčasnosti je redaktorom esejistickej rubriky v literárnom časopise Tvar a vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. V roku 2020 získal cenu Českej asociácie pre sociálnu antropológiu za prácu o návrate vlkov do českej krajiny. V súčasnosti študuje v rámci doktorandského programu na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej. Vo svojom doktorandskom výskume využíva viacdruhovú etnografiu a zaoberá sa českým hubárstvom a zapojením húb do českej potravinárskej výroby a hospodárskych a zdravotných praktík.
Victoria Ivanova je kurátorka, výskumníčka a spisovateľka pôsobiaca v Londýne. V minulosti pôsobila v oblasti ľudských práv a v roku 2010 spoluzaložila multidisciplinárnu kultúrnu platformu v Donecku na Ukrajine, ktorá kriticky skúmala priesečníky medzi aktivizmom, vzdelávaním a umeleckým výskumom. Ivanová je jednou zo zakladajúcich členov platformy Real Flow, ktorá sa zaoberá výskumom a vývojom v oblasti socializácie financií. Jej prax je do veľkej miery založená na systémovej analýze a jej záujme o infraštruktúry ako mechanizmy na formovanie a (re)produkciu sociálno-ekonomickej a politickej reality. V súčasnosti sa venuje výskumu technologických inovácií a financializácie v kontexte súčasného umenia a možnostiam nových technologických infraštruktúr pri testovaní postvestfálskych modelov občianstva.
Black Swan je berlínsky kolektív založený v roku 2018, ktorý sa snaží o horizontálne a decentralizované prístupy k tradičným šablónam umeleckej tvorby. Prostredníctvom vzájomnej podpory, financovania pod vedením umelcov a komunitného organizovania dávajú zdroje do rúk používateľov, a nie strážcov umenia. Black Swan vyvíja digitálne súbory nástrojov pre umelcov prostredníctvom metodiky, ktorá kladie do centra hru. Existujúce komunity tvorivých odborníkov sú pozývané, aby testovali a experimentovali s formami interakcie, spôsobmi organizácie a udržateľnými ekonomickými modelmi v rámci podujatí hrania rolí, pracovných skupín a hackathonov. Cieľom Black Swan DAO, ktorý sa spustí v roku 2022, je stať sa translokálnym a premenlivým zdrojom na odlišnú distribúciu zdrojov a hodnôt vo vzájomne závislých umeleckých svetoch. Black Swan v súčasnosti spravujú Laura Lotti, Penny Rafferty, Calum Bowden a Leïth Benkhedda.