Judit Lőrincze odporúča
Kintsugi

Román Miku Sophie Kühmelsovej Kintsugi považujem za klasickú komornú drámu: štyri postavy, dom pri jazere a pod zdanlivo harmonickým povrchom spleť zložitých vzťahov, a na konci nič nezostane tak, ako bolo na začiatku. Gejský pár Max a Reik sa rozhodne stráviť víkend vo svojom dome v Uckermarku. Zámienkou je oslava dvadsiateho výročia zväzku, a párty sa koná spoločne s Toniom, Reikovou mladíckou láskou aj jeho dcérou Pegou. Štyri ja-rozprávania predstavia alternatívnu históriu jednej rodiny. Dozvieme sa, ako sa umelec Reik spoznal s pedantom, inteligentným archeológom Maxom a opustí Tonia, ako sa Tonio stal jediným rodičom dcéry a musel sa vzdať nádejnej hudobnej kariéry, aj ako sa Reik a Max stali pre Pegu strýkmi. Počas víkendu sa v zložitých vzájomných zväzkoch postáv objavia trhliny ako na prasknutej keramickej šálke.

Kintsugi je starobylá japonská remeselná technika, pri ktorej sa umelecká keramika opravuje pomocou čiastočiek zlata. Krása sa tvorí nanovo, estetika chýb a omylov sa však priznáva. Kintsugi ako názov románu predstavuje symbol alternatívnej rodiny, ktorá v kontexte rozpadu tej tradičnej preberá jej funkciu. Pôvodné rodiny Tonia, Maxa aj Reika zostali fragmentárne a pôsobili dysfunkčne.

Kintsugi však charakterizuje aj víkendové udalosti v dome pri jazere, rozklad medziľudských vzťahov, po ktorom sa azda začne tvoriť niečo hodnotnejšie. „A na miestach, kde boli trhliny, črepiny a zlomy sa v rozvetvených čarach lesknú zlaté žily svetla.“


S. Fischer Verlag