Kristina Sprindžiūnaitė odporúča
Príjemca

Strácajúci sa a nachádzajúci sa protagonista románu sa vysťahuje z chudobného Porýnia do Ameriky; vo svetovej metropole ho však fascinuje iný - ešte väčší svet -, ktorý sa pred amatérskym radistom rozprestrie. No práve jeho záľuba spôsobí, že ho napokon dostanú antény jeho „krajanov“. Výčitky svedomia, strach, prikrášľovania a váhavé pokusy dištancovať sa, potom zatknutie a internačný tábor. Nasleduje návrat do Nemecka, pokusy prispôsobiť sa vlasti, ktorá sa medzitým stala takou cudzou a napokon nové, nie práve legálne vycestovanie do veľkého sveta, ktorého symbolom môže byť jedine New York. Tieto kľúčové slová dokážu však prepožičať len málo z toho, čo intenzívne emocionálny text Ully Lenz dokáže.

Odhliadnuc od napínavej doby a geografického priestoru ponúka Príjemca krásny príklad toho, aké mnohovrstevné a presvedčivé môže byť vzájomné pôsobenie autentického materiálu a fikcie. Autorka sa venuje „malému človeku“ – priateľskému mužovi Josephovi Kleinovi, ktorý by svoje rozhodnutia najradšej v tichosti „vysedel“. Literatúra sa vírením  duchov národného socializmu v New Yorku krátko pred druhou svetovou vojnou a jeho organizovanou štruktúrou zaoberala len málo (s výnimkou Propagandy Steffena Kopetzkeho). Nielen to, vo veľmi nuansovanej sociálnej a medziľudskej dynamike zažívame pôsobenie metropoly, rodinný príbeh a vzťahy krátko po vojne, napätie medzi veľmi rozdielnymi bratmi alebo nemecké prostredie v Argentíne a Kostarike začiatkom 50tych rokov. Striedanie časových rovín je pochopiteľné, pretože zodpovedá (ne)logike ľudských spomienok. Lakonické dojímavé obrazy a veľké pôsobenie toho nevypovedaného bez zámeru ospravedlňovať alebo príliš psychologizovať. Výborná rešerš, ktorou sa Lenze nechváli a súčasne poetické čítanie bez pátosu. 
Klett-Cotta