Irena Samide odporúča
Každý má. Nikto nesmie.

„Každý človek má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť“ a „Nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo nevoľníctve“ – tak znie 3. a 4. článok Všeobecnej deklarácie ľudiských práv, ktoré K. Riemann poslúžili ako inšpirácia pre názov jej dojímavého denníka z projektových ciest Každý má. Nikto nesmie. Už od roku 2000 táto známa nemecká herečka cestuje ako veľvyslankyňa UNICEF do odľahlých končín sveta a snaží sa upozorniť širokú verejnosť na biedu a odvahu ľudí, ktorí tam žijú.

Rozpráva o nútenej prostitúcii mladých dievčat v Moldavsku (vedeli ste, že tam existuje 300 bordelov?), ženskej obriezke v Senegale a podvýžive v Burundi (vedeli ste, že dve z troch detí tu trpia podvýživou), o opustených, v detských domovoch žijúci deťoch chorých na AIDS v Rumunsku, obetiach znásilnenia vo východnom Kongu a obchode s ľuďmi v Nepále. Prostredníctvom strhujúcej, rozprávačsky vydarenej zmesi osobných zážitkov, živých dialógov, dobre dohľadaných faktov a historicko-politických súvislostí, pôsobí kniha autenticky a súčasne kompetentne. Namiesto melanchólie ponúka radosť zo života, namiesto pátosu používa humor, namiesto obžaloby prebúdza nádej, namiesto zdvihnutého ukazováka hovorí o entuziazme. K. Riemann ukazuje, že sú možné zmeny. Jej kniha čitateľmi otrasie, ale súčasne je optimistická, vrúcna a otvorená. Čitateľov a čitateľky vezme so sebou na cestu. Po jej prečítaní je človek iný. Skromnejší. Premýšľavejší. Ľudskejší.
S. Fischer