Kristina Sprindžiūnaitė odporúča
Žiadny Víchor, iba nečas
Judith Kuckart (1959) nie je na literárnej scéne žiadnou nováčičkou, aj keď jej doménu predstavuje hlavne tanečné divadlo. To nám spontánne pripomínajú jej plastické postavy a jemná rytmika. Áno, aj silná emocionálna intenzita, ktorá nás pohltí. Spomienky prestúpené víziami sú osvedčeným prostriedkom na demonštrovanie toho, čo sa v živote skôr nepodarilo, zároveň však aj na priblíženie sa ľudskému mozgu. Lebo neurobiologička totiž skúma, čo všetko z nášho mozgu robí preukázateľne vzťahový orgán. To mimochodom môže veľmi dobre vytvoriť a legitimovať aj mágia čísel: Číslo 18 vo vzťahu k veku sa vyskytuje vo viacerých konšteláciách.
Scény postupujú a ustupujú v čase, čo nepôsobí zmätočne, ale organicky, však ani človek sám o sebe vôbec chronologicky nehovorí. Medzi rozprávanie sú umiestnené poznámky na úrovni spravodajstva, v ktorých sa obracia od subjektívneho pozorovania k pozorovaniu zovňajšku, od hry k práci. To striedanie povzbudzuje v podvedomí k úvahám, či sme iba tým, čo sme zabudli. Lebo: Aj keď dočítame knihu, príbeh sa nekončí.
DuMont
Judith Kuckart
Žiadny Víchor, iba nečas
DuMont, Köln, 2019
ISBN 978-3-8321-8386-8
224 strán