Výraz „klartext“ znamená nezašifrovanú časť prejavu, teda tú časť, ktorá je pre všetkých čitateľná a – v ideálnom prípade – pochopiteľná. Čo ale možno očakávať od vyjadrenia typu „Jetzt kommt Klartext“ - „A teraz na rovinu“? Nepriznáva tak človek, ktorý chce vyvolať dojem, že teraz bude hovoriť naozaj na rovinu a úprimne, zároveň i to, že predtým tak nerobil?
A naopak, požiadavky mierené na politikov a médiá, aby konečne hovorili na rovinu podsúvajú, že sa verejnosti bežne informácie zatajujú. Aj keď tu ide len o „frázu“ používanú v politickom diskurze: formuluje a podnecuje sa tak strata dôvery v spravodajstvo. Zdá sa, že je čoraz náročnejšie odlíšiť fakty od „alternatívnych faktov“, správy od falošných správ, pravdu od klamstva. A „Klartexte od textov? Existujú konkrétni aktéri, ktorým ide presne o to, aby nás v tomto zmysle zmiatli.
Dobrou správou je: pozorné, nevzrušené a kritické prijímanie médií pomáha. Ten, kto rozumie a vie rozpoznať mechanizmy mediálnej manipulácie a dezinformácie, minimalizuje riziko, že bude podvedený.Toto je cieľom projektu #Klartexte.
