Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

#klartexte

Fake News sú informácie, v ktorých sa mieša pravda s klamstvami, a ktoré sa závratnou rýchlosťou prostredníctvom internetu šíria do všetkých kútov sveta. Poškodzujú tým súkromné osoby i osoby verejného života, firmy a rôzne inštitúcie. Falošným správam a jazykovým manipuláciám dokážeme efektívne čeliť až keď pochopíme, ako vlastne fungujú. Projekt  #klartexte sa zaoberá fenoménom fake news podrobnejšie a ponúka praktické rady, ako máme čítať tak, aby sme neboli oklamaní.


 

klartexte© Goethe-Institut

O projekte #Klartexte

Výraz „klartext“ znamená nezašifrovanú časť prejavu, teda tú časť, ktorá je pre všetkých čitateľná a – v ideálnom prípade – pochopiteľná. Čo ale možno očakávať od vyjadrenia typu „Jetzt kommt Klartext“ - „A teraz na rovinu“? Nepriznáva tak človek, ktorý chce vyvolať dojem, že teraz bude hovoriť naozaj na rovinu a úprimne, zároveň i to, že predtým tak nerobil?

A naopak, požiadavky mierené na politikov a médiá, aby konečne hovorili na rovinu podsúvajú, že sa verejnosti bežne informácie zatajujú. Aj keď tu ide len o „frázu“ používanú v politickom diskurze: formuluje a podnecuje sa tak strata dôvery v spravodajstvo. Zdá sa, že je čoraz náročnejšie odlíšiť fakty od „alternatívnych faktov“, správy od falošných správ, pravdu od klamstva. A „Klartexte od textov? Existujú konkrétni aktéri, ktorým ide presne o to, aby nás v tomto zmysle zmiatli.

Dobrou správou je: pozorné, nevzrušené a kritické prijímanie médií pomáha. Ten, kto rozumie a vie rozpoznať mechanizmy mediálnej manipulácie a dezinformácie, minimalizuje riziko, že bude podvedený.Toto je cieľom projektu #Klartexte.

10 praktických rád, ako čítať, aby ste sa nenechali zmanipulovať

Illustration Fake News X © Polityka Insight Texty čítajte pozorne až do konca – správa samotná je často menej senzačná, ako napovedá jej titulok. Nepravdivé informácie majú často chytľavé titulky, aby sa rýchlejšie šírili.
 
Fake News, obzvlášť tie automaticky generované, často obsahujú gramatické chyby alebo majú nezvyčajné formátovanie. Aj štylistické chyby sú známkou toho, že text nečítal profesionálny redaktor, a tým môže byť jeho novinárska vierohodnosť nižšia.
 
Pochádza táto informácia zo zdroja, ktorý poznáte? Je adresa internetovej stránky správna? Falošné stránky sa často pokúšajú maskovať tým, že sa silne podobajú stránkam známych médií. Pokiaľ daný zdroj nepoznáte, odporúčame pozrieť sa do sekcie „O nás“ a zistiť, kto stojí za publikovaným obsahom, kto ho financuje. Uvádza redakcia svoju adresu a možnosť, ako ju možno kontaktovať? Stránky uverejňujúce falošné správy často nemajú fyzické sídlo. Pokiaľ ide o satirickú stránku, mala by obsahovať priame upozornenie, že publikované „správy“ nie sú pravdivé.
 
Uistite sa, že sa autor vyzná v téme, o ktorej píše. Občas sa autori textov vydávajú za expertov, hoci nimi v danej oblasti nie sú.
 
Zistite, či je správa aktuálna a má súvislosť so súčasnou situáciou. Niektoré nepravdivé informácie sa ďalej šíria i napriek tomu, že boli už dávnejšie v minulosti uvedené na pravú mieru. Navyše, mnoho nepravdivých informácií obsahuje chyby v dátach alebo názvoch miest.
 
Existujú inštitúcie alebo dokumenty, na ktoré sa odvoláva článok, aj reálne? Zazneli citované slová tak, ako to uvádza článok? Jedným zo spôsobov manipulácie je odvolanie sa na váženú inštitúciu alebo známu osobnosť, ktorá však v skutočnosti danú vec vôbec neurobila. Rovnako aj odvolávanie sa na neznámych expertov alebo neuvedenie zdroja môže nasvedčovať tomu, že je správa nepravdivá.
 
Čítate novinársky text, alebo text sponzorovaný zadávateľom reklamy? Nie všetky propagačné materiály majú formu farebnej grafiky, niektoré majú podobu článku ale stále ide o propagáciu konkrétnych výrobkov alebo služieb.
 
Venujte pozornosť tomu, či autor popisuje fakty, alebo len zdieľa svoj názor. Texty obsahujúce subjektívne hodnotenia a emotívny jazyk sú vyjadrením názoru autora, ktoré sa nemusí nutne zhodovať s realitou.
 
Naša pamäť alebo dojmy nie sú neomylné. Špecifické formulácie, obsah alebo prezentácia textu spôsobí, že máme väčší sklon danej informácii veriť. Využívajú to i autori falošným správ. Je preto dôležité nenechať sa zmiasť prvým dojmom ale preverovať obsah, ktorý sa javí ako veľká senzácia.
 
Stojí za to overiť si danú informáciu v rôznych zdrojoch, reprezentujúcich rôzne názory. To je tiež spôsob, ako overiť obzvlášť senzačné správy – pokiaľ o nich píše len jeden málo renomovaný zdroj, nemusia byť vierohodné.
 

Články


Partneri